Vítáme Vás, můžete se přihlásit nebo vytvořit účet.

Cart

product (empty)

Košík je prázdný

Zboží celkem: 0 Kč

Termín obdržení zásilky
Dodací doba je ovlivněna statním svátkem ( 24.12, 25.12, 26.12 )
Česká pošta	Pátek 27.12
PPL	Pátek 27.12
Osobní odběr	Pondělí 30.12
Termíny jsou pouze orientační a mohou se lišit podle zvoleného typu platby. O Průběhu zásilky Vás budeme informovat e-mailem.
Při nákupu většího množství produktů negarantujeme dodání do zobrazeného data

Gottland (slovensky)

396 Kč

Odesíláme do 3 až 5 dní

Sleva až 70% u třetiny knih

Popis knihy

Keď Gottland získal ocenenie za najlepšiu európsku knihu roka, vo svojom prejave jej autor povedal: „Teším sa, že kniha Poliaka o Čechoch môže byť knihou Európana o Európe.“ Poľský novinár a spisovateľ v nej predstavuje výber reportáží venovaných Českej republike, resp. Československu. V jeho dejinách sa horor strieda so smútkom a groteskou, autor z nezvyčajného uhla nazerá na zdanlivo známe udalosti a ľudí, ako je príbeh Baťovej firmy či Marty Kubišovej, ale predstavuje aj málo známe či úplne zabudnuté príbehy. Herečka Lída Baarová – žena, ktorú Goebbels miloval a mnohí Česi nenávideli. Sochár Otakar Švec – autor najväčšieho Stalinovho pamätníka, ktorý si siahol na život. Speváčka Marta Kubišová – žena s podmanivým hlasom a obeť eštebáckeho pornopríbehu. Eduard Kirchberger – spisovateľ, ktorý tvoril za každého režimu niečo iné. To je len niekoľko postáv, ktoré zachytil poľský reportér Mariusz Szczygieł v knihe Gottland. Pôvodne bola určená iba poľskému publiku, ale spôsob, akým zobrazil premeny minulého storočia, z nej spravili univerzálnu knihu – slovenčina je už desiatym jazykom, v ktorom Gottland vychádza, pripravuje sa aj bulharský a švédsky preklad. Investigatívne reportáže a eseje (alebo „halucinačné príbehy plné úzkosti,“ ako napísal Liberation) sú vyrozprávané veľmi pútavým spôsobom, neraz pripomínajú detektívny žáner. S ním majú spoločné aj množstvo obetí a prekvapivé zápletky. Autor nepracuje s veľkými číslami, ale s osudmi známych aj menej známych osobností. Texty tvoria celok, v ktorom možno rozpoznať viaceré vzorce, ktoré sa v českej spoločnosti opakujú. Popri irónii, humore a sarkazme v nich nájdeme aj to podstatné – že ľudia s nanútenými úsmevmi na perách v skutočnosti prežívali horor. Nie je veľa kníh, ktoré by demaskovali totalitné režimy s väčšou silou a pôsobivosťou. Mariusz Szczygieł (1966) je absolvent žurnalistiky na Varšavskej univerzite, spoluzakladateľ poľského Inštitútu reportáže. Nadväzuje na bohatú tradíciu poľských reportérov, ktorých texty mali nepochybné literárne kvality. Aj o samotnom Gottlande, Szczygiełovej zatiaľ najúspešnejšej knihe, napísal recenzent Wiener Zeitung, že je to „veľká literatúra skrývajúca sa pod pláštik reportáže.“ Už dve desaťročia je redaktorom denníka Gazeta Wyborcza, v rozhlase pravidelne vysiela relácie o literatúre. Veľkú popularitu, ale aj kontroverziu, vyvolala jeho televízna šou Na každú tému, vysielaná od polovice deväťdesiatych rokov až do roku 2001. Často si do nej pozýval hostí, ktorí provokovali konzervatívnu časť poľskej spoločnosti. Je autorom šiestich kníh, po výbere reportáží o Poľsku s názvom Nedeľa, ktorá sa prihodila v stredu nasledoval európsky bestseller Gottland, kde zúročil svoje dlhoročné čechofilstvo, antológia reportáží zachytávajúcich dvadsať rokov nového Poľska, kniha Kaprysik mapujúca životy niekoľkých žien, k českej téme sa po Gottlande opäť vrátil knihou Urobte si raj, kde sa zameral na ponovembrovú českú spoločnosť a najnovšie esejistickou knihou Láska nebeská, ktorá voľne nadväzuje na poľské vydanie série českých románov. Napísali o knihe: „Krásna kniha. Beznádejne žalostná panoráma českých osudov 20. storočia. (Opisuje tiež storočie nové, rovnako žalostné.) Na osude Česka ma vždy fascinovala neustála, dynamická, tragická a zároveň smiešna nejednoznačnosť. Mariusz Szczygieł vychádza z tradície poľskej reportáže a svoju metódu použil práve na túto nejednoznačnú českosť. Výsledok je veľmi silný, originálny, prekvapujúci. Väčšina týchto obrazov je pre mňa podnetná. Už dlho som nezažila taký intenzívny návrat k vlastným skúsenostiam, otázkam a fascináciám z mladosti. Toto Čítanie však vo mne vyvolalo hlboký smútok. Čakám na druhú časť týchto reportáží-esejí-poviedok (pretože ich žáner nie je celkom jednoznačný) s nádejou, že je možná istá katarzia, že sa možno dá oslobodiť z pasce stredoeurópskeho osudu.“ Agnieszka Holland